Chcem vidiet Himalaje!

Ako som uz pisal, navsteva Nainitalu ma lakala najma moznostou vidiet na vlasne oci Himalaje. V spojeni s malymi vyletmi po okolitych kopcoch sluboval Nainital najlepsi z doterajsich vyletov organizovanych institutom. Hned prve rano sme sa s Indrom a Peschalom vybrali na Snow View, odkial domorodci slubovali slusny vyhlad. Kedze so stupajucim slnkom sa dvihaju aj oblaky, vyrazili sme skor, aby sme lepsie videli. Bolo pol siestej rano, ked sme sa vydali na cestu. Po 30-stupnovych teplotach v New Delhi posobila para z ust dost exotickym dojmom. Prudke stupanie nas nastastie po par minutach zohrialo. Po polhodine sme boli hore. Stastie nam vsak neprialo. V dialke sme videli len maly kusok z Nanda devi, ktory je s 7816 metrami najvyssim vrchom tejto casti Himalaji. Napriek tomu sme soli spokojni – uzili sme si aspon vychod slnka. Dalsi snazivci ho prepasli o pat minut. Hore na Snow View som v to rano pil asi najlepsiu kavu v zivote. Z doma vyrobeneho poloproduktu {kava vymiesana s cukrom do velmi tuheho kremu} vznikla kava tak husta, ze v nej lyzica bez vycitiek stala. Miesto vody bolo plnotucne mlieko, v porovnani s nim je slovenske mlieko len odstredena voda. Posypana cokoladou mala kava daleko od mojej oblubenej {bez mlieka a bez cukru} a predsa som nieco tak dobre predtym nepil.
Kavu nam uvaril asi 60-70 rocny majitel maleho obchodika. Byva na kopci oproti – kazde rano tak absolvuje rano dva kilometer prudkeho klesania, nasledne dva kilometer prudke stupanie. Vecer to iste smerom domov. Obchod ma otvoreny od cca siedmej rano do osmej vecer… Treba nieco dodat?
O par hodin neskor, pri opakanej ceste hore – tentoraz uz aj s Benitou sme navstivili Gadhan Kunkyop Ling Gompa, ktory spravuje budhisticky rad Gelukpa {clenom radu je napriklad Dalajlama}. Mnichov sme zastihli v case modlitby. Odriekanie mantier spolu v monotonnym udieranim do bubna a plechovy zvuk malych cinelov dali dohromady magicku atmosferu.
Kedze sme neuspeli na Snow View, na druhy den sme vyrazili na China Peak {alebo Naini Peak – 2610 m.n.m.}. Statocne sme odolali ponukam nechat sa vyviezt na koni a kopec sme si poctivo vysliapali. Odmenou bol skvely vyhlad. Vlastne VYHLAD. Aspon malu cast Himalaji sme mali ako na dlani. S Albertovym teleobjektivom som sa pokusil pripravit snimky pre panoramaticku fotografiu, snad sa podari.

Komentáre sú uzavreté