Dejiny Indie

Mapa Indie

Mapa Indie

Úkryty s maľbami z doby kamennej v Bhimbetke v štáte Madhjapradéš sú najstaršími známymi stopami ľudského osídlenia na území súčasnej Indie. Prvé známe trvalé osídlenie sa objavilo pred 9 000 rokmi a postupne sa vyvinulo do civilizácie povodia Indu, ktorá začala okolo 3 300 pred Kr. a kulminovala medzi 2 600 pred Kr. a 1 900 pred Kr. Nasledovala ju védska civilizácia. Zhruba od roku 550 pred Kr. vzniklo veľa nezávislých kráľovstiev.

Na severe územia sa nachádzala ríša Maurjovcov, ktorá prispela vo veľkej miere ku kultúrnemu dedičstvu krajiny. Od roku 180 pred Kr. nasledovali série invázií zo strednej Ázie, ktoré viedli k vzniku Indo-gréckeho, Indo-skytského a Indo-partského kráľovstva. Od tretieho storočia pred Kr. panovali Guptovci a ich obdobie má prívlastok „Zlatý vek“ starovekej Indie. Na severe krajiny sa vystriedalo zopár dynastií v priebehu niekoľkých období vrátane dynastií Čálukjovci, Čérovci, Čólovci, Kadambovci, Pallavovci a Pándjovci. Veda, umenie, literatúra, matematika, astronómia, náboženstvo a filozofia prekvitali pod patronátom týchto kráľov.

Po islamských inváziách zo strednej Ázie a Perzie (7. – 12. stor.) väčšina severnej a strednej Indie padla pod nadvládu dillískeho sultanátu a neskôr pod Mughalskú dynastiu, ktorá postupne rozšírila ich vládu do väčšiny Indického subkontinentu. Aj napriek tomu niekoľko pôvodných kráľovstiev prosperovalo, špeciálne v krytých oblastiach juhu, ako napríklad ríša Vidžajanagar. V polovici druhého tisícročia niekoľko európskych krajín vrátane Portugalska, Holandska, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktoré pôvodne chceli obchodovať s Indiou, využili situáciu v krajine, kedy zničené kráľovstvá bojovali proti sebe, a zriadili v krajine kolónie. Povstanie z roku 1857, miestne známe ako prvá vojna za indickú nezávislosť, proti Britskej východoindickej spoločnosti zlyhalo. Potom ako bola vzbura potlačená, väčšina indického územia padla pod priamu správu Britského impéria. Na začiatku 20. storočia dlhotrvajúce, nenásilné úsilie o nezávislosť, vedené Mahatmom Gándhim, široko známym pod označením „Otec národa“, vyvrcholilo 15. augusta 1947, kedy India získala úplnú nezávislosť od Británie a stala sa republikou 26. januára 1950.

Ako multietnický a multináboženský štát zažila India niekoľko náboženských násilností a povstaní v rôznych častiach krajiny, no to ju neoslabilo a pokračuje ako suverénna demokracia. Má niekoľko nedoriešených sporov o hranice s Čínou, ktoré sa vystupňovali do krátkej čínsko-indickej vojny v roku 1962 a s Pakistanom, ktoré vyústili do vojen v rokoch 1947, 1965, 1971 a v roku 1999 v Kargile. India je zakladajúci člen Hnutia nezúčastnených krajín a OSN. V roku 1974 India vykonala podzemné skúšky jadrových zbraní, čo ju neoficiálne robí členom „jadrového klubu“. V roku 1998 nasledovala séria ďalších piatich testov. Významné ekonomické reformy, ktoré začali v roku 1991, transformovali Indiu medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim hospodárstvom na svete a pridala si na celosvetovom a regionálnom vplyve.

Zdroj: Wikipédia

Komentáre sú uzavreté