Doprava v Kalkate

Ľudia v Indii

V Kalkate sa na prepravu ľudí a materiálu používajú:

  • Rikše – Kreslo pre 2 až 3 osoby na veľkých kolesách, ktoré ťahá ľudská sila. Prvé indické rikše neboli v Kalkate, ale sa používali v Himalájach (1880). V Kalkate sú až od roku 1900, kde mohli prepravovať iba náklad. Až 1914 bolo dovolené prevážať ľudí. V roku 1939 mesto rozhodlo, že bude udeľovať licenciu maximálne pre 6 000 ríkš. Ale do 80-tych rokov stúpol počet ríkš na 50 000. Cena 2 až 3 rupie.
  • Cyklorikše – Prevážajú 2 až 3 osoby. Je to bicykel spojený s rikšou. Cyklorikše na prevoz nákladu majú namiesto rikše vozík o veľkosti 1,5 m × 2 m. Cena 3 až 4 rupie.
  • Autorikše – Je to dvojtaktný motocykel pre 3 – 6 osôb na troch kolesách, zakrytý plachtou. Výhradný výrobca autoríkš je firma Bajaj. Autorikše sú vybavené niekoľkými klaksónmi a audio-technikou, ktorá je veľmi hlučná. Ľudská tvorivosť je tu nevyčerpateľná: Autorikše plne vymaľované, a majitelia si do autoríkš vkladajú svoje božstvá. Cena 5 až 7 rupií.
  • Skútre, motorky – prevládajú tu značky Honda Hero a Bajaj
  • Autá – Miestne cesty sú plné osobných áut (najviac azda Ambasador a Tata). Aj keď miestne komunikácie sú stavané ako dvojpruhové, často jazdia vedľa seba aj tri autá alebo, ak je to možné, aj viac. Maximálna rýchlosť je 40 km/h. Taxíky sa líšia od áut tým, že sú celé žlté a cez stred majú čierny pás, v ktorom je napísané číslo taxíka. Cena taxíka je rôzna, lebo sa zjednáva, výhodnejšie je predplatiť si taxislužbu, ktorú je možné nájsť v hoteloch či staniciach. Odporúča sa dať si vypočítať jednu trasu taxíkom (a zaplatiť dohodnutú cenu na konci) nakoľko taxikári používajú dva systémy taxametrov. Zvykom je, že cena sa zdvojnásobuje (oproti taxametru) + 20% + batožina.
  • Minibusy – chodia poväčšine nadmernou rýchlosťou (mimochodom v Kalkate je najvyššia dovolená rýchlosť 40 km/h) po „náhodných“ trasách, ktoré momentálne sú priepustné. Minibusy sú vymaľované na hnedo a na boku majú napísané cieľové stanice ktoré sú v bengálčine.
  • Autobusy / električky – Mzda šoféra a sprievodcu, ktorý vyberá peniaze za cestu, závisí od počtu pasažierov. Autobusy a električky po svojich trasách chodia veľmi často. CTC (Calcutta Transport Corporation) má rozdelené linky na minimálne 3 kategórie. Pred bengálskym číslom linky človek musí a rozoznať znak E – tzv. executive (tzv. „rýchly“) alebo znak S – special (iba na vybrané miesta), inak si priplatí na cestovnom. Teda problémom je azda len to, že človek buď musí rozumieť bengálsky (nápis trasy), alebo musí veľmi dobre počúvať, kam autobus ide, lebo sprievodca stojí vo dverách a stále dookola kričí cieľovú zastávku, tretím problémom už je len „nastúpiť“ do autobusu, či električky. Nastupuje sa doslovne za jazdy (na križovatke idú autobusy a električky najpomalšie – tam je to pre Európana najjednoduchšie). Cena 3 – 4 rupie podľa vzdialenosti.
  • Metro – Podľa ruských návrhov je to prvé postavené (1984) a používané metro v Indii. Metro je na indické pomery kvalitné a čisté – je priamym protikladom kalkatských ulíc. Metro chodí presnejšie ako indické vlaky ale iba 14 hodín denne (v nedeľu len poobede 6 hodín). Lístok stojí 4 a 8 rupií podľa vzdialenosti.
  • Vlak – Vlaky používajú širokorozchodné koľaje. V Kalkate sú 2 veľké stanice (stanica Howrah a Sealdah), ostatné sú veľmi husto roztrúsené po meste, čo uľahčuje prevoz ľudí na miesta, kde nejazdí metro, alebo iný dopravný prostriedok. 30 min. jazda vyjde na 4 – 6 rupií.
  • Loď – Kalkata má významný svetový prístav.
  • Letisko – 20 km od mesta Kalkata je medzinárodné letisko (NSCBI – Netaji Subhash Chandra Bose International Airport), ktoré sa nachádza v časti mesta Dum Dum, neslávne preslávenej tým, že sa tu počas búrskej vojny vyrábali dnes zakázané expanzné strely, ktoré dostali meno po tejto štvrti (Dum dum).

Jedna reakcia

  1. nákladná doprava 9. december, 2008 v 11:37 pm #

    vidiet, ze doprava v indii nemusi byt taky borderl – ako napriklad niektore nemenovane slovenske mesta