Džinizmus – základy

Džinizmus alebo džainizmus je jedno z indických náboženstiev spríbuznené s budhizmom. Jeho pomenovanie pochádza zo slova džin (víťaz). Zvestovalo ho údajne 24 džinov, z ktorých poslední dvaja boli historické osoby – Paršvá okolo roku 750 pred Kr. a Mahávíra Vardhamána (Džina) okolo roku 500 pred Kr. Písomné záznamy Mahávírovej náuky z doby jeho života neexistujú, k dispozícii sú materiály spísané až približne tisíc rokov po jeho smrti (kanonické texty zvané agámy).

Džinizmus, ako filozofická náuka, má výrazné materialistické črty. Svet je pluralistická sústava večných podstát (tattvám). Dvoma hlavnými tattvami sú dživa (duša) a adžíva (všetko neduševné). Aj ľudská osobnosť je dualistický výsledok spojenia duše a hmoty. Životom prechádza v znamení ich zápasu. Zatiaľ čo duša je vo svojej prirodzenej a čistej podobe úplne dokonalá, v spojení s telom sa stáva obmedzenou. Spojenie duše a hmoty nenastáva priamo, ale prostredníctvom veľmi jemnej hmoty (tzv. karmanu). Existuje zhubný karman, ktorý ničí vlastnosti duše a obyčajný karman ako nevyhnutný predpoklad zväzku duše s telom. Oslobodzovanie ducha z hmotných pút ako hlavný príkaz džinizmu sa odohráva sebazdokonaľovaním a askézou v kolobehu životov. Jednotlivec, ktorému sa podarí zbaviť sa zhubného karmanu, získava vševedúcnosť. Podmienkou úplného vyslobodenia z kolobehu životov a dosiahnutia najvyššieho bodu sveta je však zbaviť sa karmanu vôbec. Takto oslobodená duša už nemôže vplývať na hmotu. Preto ani boh, ako úplne slobodný duch nezasahuje do kolobehu života a hmoty.

Zdroj: Wikipédia

Komentáre sú uzavreté