Geografia Indie

India

India

Himaláje, tvoriace severnú hranicu Indie, sú najvyšším pohorím na svete. Najvyšším vrchom Indie je Káčaňdžunga, ležiaca na hranici indického štátu Sikkim a Nepálu, vysoká 8586 m. Najvyšší vrch ležiaci iba na území Indie je Nandádéví, vysoký 7816 m. Na východe India hraničí s Bangladéšom a Mjanmarskom. Za severnou hranicou leží Čína, Bhután a Nepál. Na severozápade, kde leží púšť Thar prebieha hranica s Pakistanom. Zvyšok severnej, strednej a východnej Indie pozostáva z úrodnej Indogangskej nížiny, ktorá sa nachádza v povodí riek Indus, Ganga a Brahmaputra.

Južný indický polostrov sa skoro celý rozkladá na Dekanskej plošine, ktorá je z juhozápadu, juhu a juhovýchodu obmývaná Indickým oceánom. Pobrežie je dlhé okolo 6 tisíc kilometrov a je pomerne málo členité. Len na západe sú dva väčšie polostrovy Kačchský a polostrov Káthijávar. Časť západného pobrežia od Khanbátskeho zálivu po Paňdžim, sa nazýva Konkán. Ďalej na juh pokračuje ako lagúnové Malabarské pobrežie. Najjužnejším bodom pevninovej časti Indie a poloostrova Predná India je mys Kumári. Ostrov Srí Lanka oddeľuje od Indie Manársky záliv a Palcký prieliv. Južná časť východného pobrežia Indie medzi ústím Kávérí a Krišny sa nazýva Koromandelské pobrežie. Rovnako ako ďalšia časť východného pobrežia je nízke, lagúnové a menej vhodné na budovanie prístavov. Súčasťou Indie sú aj súostrovia Andamany a Nikobary v Bengálskom zálive a Lakadivy a ostrov Mimikoj v Arabskom mori.

Podnebie Indie sa líši od tropického na juhu až po mierne na severe krajiny. Časti Indie, ktoré ležia v Himalájach majú podnebie tundry. Väčšina dažďov je spôsobená monzúnmi.

Zdroj: Wikipédia

Komentáre sú uzavreté