Tvrdu korku ma chlebik hokejoveho fanusika v Indii. Ked pisem “hokej”, mam na mysli ladovy hokej – v Indii totiz v novinach informuju vylucne o pozemnom hokeji. Teda nie ze by sa ten ladovy hral vo vzduchu, ale Indovia su narod teplomilny a tak hraju hokej pekne krasne v sortkach a tricku na zelenom travniku. Ale k veci. V Turine zuri zimna olympiada, doma by som nevynechal jediny zapas. Tu som odkazany na SMS-kove spravodajstvo (aj za to vdaka, Renzor a Medo). Cez internet som skusal kde-ake moznosti, vacsinou vsak skoncili fiaskom – oznamenim, ze ja nehodny sa pokusam sledovat prenos z uzemia mimo Europskej unie. Ze sa nehanbim!… Dali by sa poskusat rozne figle s IP adresou, ale Palvix mi uz avizoval, ze to tiez nejak nechce fungovat (ak niekto ma chut napisat step-by-step navod, ako s tym vybabrat, nebudem proti). O pavlixovych trampotach s hokejovymi prenosmi si precitajte v clanku Olympiada v Indii.
V sobotu som vsak mal velky sviatok – Venezuelcan Alberto zobral svoj notebook s pripojenim na internet, s Nepalcanom Indrom sme priniesli par piv, Bhutanec Phup zobral extremne pikantne chipsy a Tadzik Mr. Rulf svoju vecne dobru naladu a vsetci spolocne sme sledovali textovy online prenos zo zapasu Slovensko – USA. Co na tom, ze Bhutanec nechapal, ako sa hrat hokej na lade. Nepalcan sa zas pytal, kto dostal cervenu kartu a podobne:}}} Ako tak mal prehlad o hokeji Alberto, ktory v USA studoval. Tadzikovi to bolo jedno, on mal svoju vodku a vykrik “Yes!!!” ako reakciu na cokolvek sa na lade udialo:}}}
Nemusim hovorit, ze sme to vsetci prezivali nesmierne emocionalne. Ja som sa tesil, ze Slovensko vyhrava, vsetci ostatni mali radost, ze to niekto natrel tym zlym imperialistickym Amikom:}}}