Indická filozofia – neortodoxné systémy

Sú to filozofické smery, ktoré odmietajú tradíciu véd a hlavne odmietajú kastovné delenie spoločnosti.

1. Škola čárváka (Lókájata)
2. Džinizmus
3. Budhizmus

Škola čárváka
Vznikla v období, keď v Indii rodový systém vystriedal štát, keď sa popri kaste brahmánov a kšatrijov vytvára aj kasta vajšijov. Táto škola uznávala iba hmotu, ktorá sa skladá zo štyroch elementov (oheň, voda, zem, vzduch). Vedomie považoval za protiklad hmoty, je to vlastnosť materiálneho tela. Hovoril že átman (duša), boh a posmrtný život je len klam. Na tomto svete sme len raz, pobývame tu len chvíľku a preto si život treba užívať. Utrpenie a bolesť nemožno odstrániť, no možno ich obmedziť na minimum a rozkoš a slasť možno maximalizovať. Nemala dlhé trvanie, ani výrazne neovplyvnila indické myslenie. Jej význam spočíva v tom, že podnietila vznik ďalších smerov – džinizmu a budhizmu.

Džinizmus
Zakladateľom je Mahávíra (Džina = vykupiteľ) v 6. st. pred Kr.
Džinizmus tvrdí, že existuje duša a hmota a že človek je spojením tela a duše. Telo a karma sú materiálne, duše sú nehmotné. Čiastočky hmoty sa neustále zmiešavajú s dušou. V džinizme sa preto duša potrebuje oslobodiť od „materiálnych nánosov“, ktoré sú tvorené dôsledkami ľudských činov a negatívnych emócií a ktoré vedú k znovuzrodeniu. Cestu k vyslobodeniu z kolobehu znovuzrodenia (spáse) vidí v askéze. Askézu dosiahne duša vtedy, keď sa bude správať podľa prísnych etických príkazov, napr. nezabíjať nič živé, nebrať čo nie je dávané, neklamať, zriecť sa svetských radostí a rozkoší. Dnes vyznáva džinizmus asi 6 miliónov ľudí.

Budhizmus
Náboženstvo založil princ Siddhárta Gautama, Budha = prebudený, osvietený, čiže ten, kto ukazoval ľuďom cestu k spaseniu. Odmieta náuky upanišád a učenie o brahman a átman, pretože je to abstraktné a tým pádom aj zbytočné pre ľudí. Svoje učenie sa snaží sprístupniť širším vrstvám. Budhizmus zavrhuje kastový systém, zakazuje obetovanie bohom, učí trpezlivosti a že zlu sa nemáme brániť násilím.

Podstatou je učenie o štyroch vznešených pravdách:
1. Život je plný utrpenia
2. Existuje príčina vzniku utrpenia
3. Existuje zánik utrpenia
4. Existuje možnosť odstrániť utrpenie

Podľa budhizmu možno odstrániť strasť a utrpenie nie v posmrtnom živote, ale v pozemskom a to prostredníctvom nirvány = stavu úplneho kľudu, oslobodenia sa od všrtkého čo prináša bolesť a utrpenie. Je to mravný zákon sveta. Budhizmus je ateistické náboženstvo spásy a pokory, vyzdvihuje vieru v mravný zákon sveta – karmanový princíp.

Budha sformuloval aj príkazy praktickej etiky:
1. Nekonaj zlo
2. Vyhýbaj sa klamstvu
3. Vyhýbaj sa krádeži
4. Vyhýbaj sa zmysovým pôžitkom
5. Vyhýbaj sa alkoholu

Po smrti Budhu sa jeho nasledovníci sformovali do dvoch prúdov, skupín:

* mahájána – začali uctievať Budhu ako boha, začali vytvárať štruktúru cirkvi, sú v kláštoroch a chrámoch.
* hínajána – Budhu naďalej považujú za človeka a nie za boha.

V súčasnosti je budhizmus rozšírený a populárny aj v Európe a Amerike, nie v klasickej podobe, ale v podobe zenového budhizmu (meditačný budhizmus). Rozšírenie: juhovýchodná Ázia, Čína, Japonsko, Tibet.

Zdroj: Wikipédia

Komentáre sú uzavreté