Indická filozofia – védske obdobie

Názov od slova védy (najstaršie zachované písomné správy (1500 – 500 pred Kr.. ), je to súbor spisov neznámych autorov (za autora véd sa považuje Vjása), ktorý obsahoval náboženské, mýtické, ale aj filozofické otázky, rôzne rituály a obradné predpisy, mali kánonický charakter – kánon = príkaz, niečo čo sa má striktne dodržiavať. Védy boli príručkami indických kňazov, v ktorých boli zahrnuté nespochybniteľné pravdy. Obsahovo boli védy 6x rozsiahlejšie ako Biblia.

Védy sa skladajú zo štyroch častí:
1. Mantry
2. Brahmány
3. Aranjáky
4. Upanišády

Mantry – sú to hymny a motlidby. Predstavujú najrannejšie obdobie, obdobie osláv bohov.

Brahmány – zaklínadlá a obetovania, predstavujú obdobie obetnej mystiky, ktoré spadá do obdobia vzniku kastovného systému.

Štyri základné kasty – varny
1. Brahmáni – najvyššia vrstva – kňazi s privilegovaných postavením v spoločnosti
2. Kšatrijovia – kasta bojovníkov, panovníkov, ktorý mali v rukách svetskú moc
3. Vajšijovia – kasta obchodníkov
4. Šudrovia a pariovia – remeselníci, roľníci, chovatelia dobytka, najnižšia kasta

Brahmáni – kňazi dodržiavali náboženské rituály, ich prítomnosť bola nepostrádateľná pri všetkých životných udalostiach. Nikdy sa neusilovali o získanie svetskej vlády, alebo moci a ani sa nikdy nesnažili vytvoriť nejakú cirkevnú organizáciu – hierarchizovanú cirkev – na rozdiel od európskej cirkvi. Ich náboženstvo voláme Brahmánizmus, ktorý hlása tri základné cnosti:

1. Absolútna poslušnosť Brahmovi, stvoriteľovi a vládcovi
2. Dodržiavanie obradov predpísaných danej kaste
3. Dodržiavanie a plnenie si náboženských povinností = dharma

Tieto tri cnosti tvoria karmu, ktorá vedie k lepšiemu prevteleniu a ku splynutiu s najvyššou svetovou dušou, s Brahmanom. Ak človek nedodržiava tieto cnosti, vedie to k prevteleniu v podobe nižších foriem života.

Aranjaky – texty pre pustovníkov

Upanišády – myšlienky rôznych mužov, ktorí „sedia blízko majstra“, ktoré nie sú všeobecne dostupné. Sú to akési tajné náuky. Sú filozofickým výkladom véd.

1. Život je prinášanie obetí, čiže život je strasť.
2. Učenie o reinkarnácii – život je utrpenie, duša je neustále vystavovaná kolobehu striedania narodenia a smrti (ide o prevtelovanie duše podľa zákona karmy, odplaty). Aby bola duša spasená, aby našla pokoj je potrebné aby sa človek vzdal túžob, vôľe životu, aby nastúpil cestu askéze = odriekania. Askéza je cestou k vyslobodeniu sa z reinkarnácie.
3. Učenie o Brahmane a Átmane. Brahma predstavuje svetovú dušu a Átman individuálnu dušu. Brahma bola spočiatku považovaná za modlitbu, svetovú dušu, univerzálny princíp, ktorý tvorí základ všetkého. Áthman pôvodne predstavoval dych. Predstavuje ľudské ja, individualnu dušu. Átman je Brahma v nás. Ak chceme poznať svet, musíme najprv poznať samých seba. Poznanie sveta je obsiahnuté hlboko v nás.

Zdroj: Wikipédia

Komentáre sú uzavreté