Joga

Joga (zo sanskritu „zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)“) je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl (daršana). Hlavné poučky sú sformulované v spise Jóga-sútry. Praktiky jogy používa aj budhizmus a džinizmus. Na západe mnohí ľudia pod pojmom joga chápu len telesné cviky, tzv. asany, vedúce okrem iného k prečisteniu mysle. Osoba vyznávajúca/praktikujúca jogu sa nazýva jogín alebo jog.

Jogíni začínajú so školením koncentrácie na určitý predmet, aby získali kontrolu nad činnosťou zmyslov a nevedomia. Potom nasleduje osem stupňov (Pataňdžaliho systém):

1. jama (sebaovládanie), čiže dodržiavanie určitých prikázaní, napr. cudnosť, nezraňovania (ahimsa), pravdivosť
2. nijama (observancia), čiže dodržiavanie predpisov čistoty
3. asana (sedenie), čiže rôzne pózy tela
4. pranajama (ovládanie dýchania)
5. pratjahara (odtiahnutie zmyslových orgánov od ich objektov)
6. dharana (držanie), čiže koncentrácia
7. dhjana (meditácia)
8. sámadhí (maximálne pohrúženie) – toto je cieľ všetkých jóg

Cvičenia jogy v zásade majú celostný prístup, ktorý má dostať telo, ducha a dušu súčasne do súladu. Na typickej vyučovacej hodine sa na tento účel používajú krije (rad cvičení) so statickými i dynamickými asanami, ďalej fáza hlbokého uvoľnenia, ako aj meditácia. Napr. v kundalinijoge sa energia kundalini stimuluje kombináciou póz tela, pohybov, vnútorných koncentračných bodov, dýchania, použitím mantier (meditačných slov) a mudier (gést rúk) tak, aby začala prúdiť cez čakry (energetické centrá).

Zdroj: Wikipédia

Komentáre sú uzavreté