Nainital

Nainital

Nainital

“Uvidime Himalaje!” Po tom, ako sme vzdali boj o zmenu nasich viz, ktora by nam umoznila navstivit Nepal bolo toto slovne spojenie pre mna mantra suvisiaca s navstevou mestecka Nainital.
Nainital sa moze pochvalit bohatou historiu. Popravde, mam pocit, ze kazda dedina v Indii bola volakedy hlavnym mestom nejake ministatiku, ci skor minikralovstva. Nainital pritom nie je velmi stary. Zalozili ho Briti, ktorym sa pozdavalo miestne jazero. Okolo neho zakratko vzniklo mnoztvo hotelov europskeho stylu. Vlny jazera cerili rozbijala jachta, ktoru si Anglicania nechali doviezt. To musel byt v tom case husarsky kusok, lebo aj nam sa nepodarilo na uzuckych, neustale sa tociacich cestach prekrocit priemernu rychlost 40 kilometrov za hodinu. Poslednych 20 kilometrov sme sa trepali priblizne hodinu.
Viac ako pamiatkami laka Nainital ponukou krasnych prechadzok a vyhliadok. Zatial co Nainital je vo vyske 1938 metrov nad morom, blizko leziaca hora China Peak, alebo po novom Naini Peak vam ponukne vyhlad z vysky 2610 metrov nad hladinou mora. Samotne Himalaje si lenivsi mozu vizualne uzit aj zo Snow view {2270 m.nm.}. O lenivosti hovorim preto, ze na Snow view vas za 5 minut a 50 rupii moze vyviezt lanovka {s poetickym nazvom Vzdusny express}. Cestu mozte absolvovat aj na chrbte kona {cca 80 rupii a 15 minut}. Asi dva kilometre dlhe pomerne prudke stupanie si vsak celkom zadarmo mozete aj vyslapat. Domaci hovoria, ze vystup vlastnym pohonom trva asi dvadsat minut a niektore zeny si cestou na Snow View strikovali. Nam to trvalo pol hodinky a celkom sme sa pritom zahriali.
Na jazere si mozete pozicat lodku {prazdnu alebo aj s veslarom}, slapaciu labut a podobne zhovadilosti, pripadne jachtu. Nainital je plny majitelov koni {v pozoruhodne dobrom stave}, ktori vam budu neustale ponukat vylety na chrbtoch svojich milacikov. Vacsina koni ma dost neoriginalne mena – Tiger, Panter, King, Maharadza… Ak ste doteraz na koni nesedeli a dokazete prekonat pociatocny sok v momente, ked sa kon pohne, je to skvely zazitok. Na velkej casti vyletu kona sami vediete. Je to bezpecne, koniky su zvyknute na “neschopnych” turistov. My sme si konmo vybehli na Dorothy’s Seat {Dorotkino sedatko – 2292 m.n.m}, ktory je oproti China Peak. Cesta je pomerne pohodlna a kone idu tak rychlo, aby tempo stihali aj ich majitelia, ktori idu peso alebo turisti, ktorym sa perspektiva pohladu na svet z konskeho sedla az tak nezapacila.

Spätné odkazy

  1. Mumbai - Teror v Indii | India - zápisník, kultúra, pamiatky a fotografie - 2. december, 2008

    […] Kino Metro postavila americká spoločnosť Metro-Goldwyn-Mayer a premieta sa v ňom od roku 1938. Od 70. rokov sa postupne stalo populárnym miestom projekcií indických bollywoodskych filmov. Pred dvoma rokmi prešiel rekonštrukciou, ktorá mu dala tvár moderného multiplexu so šiestimi sálami. […]