Nasa tucna indicka svadba

Toto by sa nam na Slovensku nestalo…
V areali nasho institutu bola svadba. Prava indicka, hinduisticka. A my sme mali tu cest byt pri tom.
Niektore indicke svadby vyzeraju ako obrovske farebne zahradne oslavy. Rodina zenicha pracuje v institute, kde studujeme a tak sa svadba odohravala „u nas“.
Mekelle, Benita, Vijian a dva fotaky sa tam vybrali, ze si nejake fotky urobia, len tak nesmelo z diskretnej vzdialenosti, aby nerusili. Hodiny ukazovali 21:00, zabava v plnom prude, ale stale sa cakalo na to najdolezitejsie – prichod nevesty.
O chvilu k nam pristupil zenichov brat, ze sme vitani, nech sa pridame. My sme sa nesmelo osivali, ze vsak vam skodu robit nebudeme, to sa nepatri, takto nepozvani a v kratasoch…Vzapati pribehol svagor, ze ved sme priatelia, tak sa nenechajte tolko prosit a podte k nam a obcerstvite sa nejakym napojom.
Tak sme sa rozutekali do svojich izieb, nahodili do tradicnych indickych siat a hura na indicku svadbu! Cestou sme so sebou vzali aj Alberta a pridalo sa este zopar spoluziakov. Vsetci boli samozrejme vitani.
Hodiny odbijali 22:30 a nevesty nikde. Pytame sa svadobcanov, ze kedy uz konecne dorazi a oni spokojne hovoria, ze asi o 22:30:). Casu dost, ved sme v Indii.
Na travniku bolo podium, na ktorom stali dve kresla pre kralovsky par. Na jednom sedel vycackany zenich a cakal… Pod podiom boli v rade pristavene stolicky a indicki svadobcania sa snazili chytit to najlepsie miesto, aby mali dobry vyhlad. Ludia sedeli aj pri stoloch. Jedla a pitia (na nase velke sklamanie iba nealkoholickeho…) bolo dostatok pre vsetkych.
Na mensom podiu sa tancovalo. Vykrucali sa vsak iba muzi a chlapci. To prekvapilo aj niektorych nasich hinduistickych spoluziakov, podla ktorych tancuju muzi so zenami. Niektori muzi uz boli potuzeni napojmi (zdaleka nie nealkoholickymi) a my sme patrali po tom, odkial ten chlast beru. Bohuzial, nenasli sme nic.
Svadobcania nas doslova nahanali s taniermi, reku, poriadne si naberte, mne sa zeni brat, tak zerte na jeho pocest, aj nasilu! Ze vraj si uz jednu zmrzlinu mala? No a co? Ja som stryko od nevesty, daj si aj do druhej nohy! Tanieriky sa po konzumacii hadzali na zem. No a co, ved sme v Indii.
Okolo 23:00 sme sa konecne dockali, aj zenich sa dockal. Nevesta bola este vycackanejsia ako on a tvarila sa dost smutne. Miestni nam vsak vysvetlili, ze toto je posledny den, ked je nevesta smutna a zenich sa usmieva. Vraj si to po svadbe vymenia (kiez by to bola pravda, akoze to v tradicnych indickych manzelstvach pravdou nie je). Pod vsetkymi tymi ozdobami sme si ani nestihli vsimnut, ci aj indicke nevesty su prekrasne, takze Mekelleho objektiv sa viac zameriaval na nevestinu druzicku, ktora teda prekrasna bola.
Ked nevesta vysla na podium k zenichovi, zacal sa ritual. Obaja dostali vence zo zivych kvetov a snazili sa navzajom si ich zavesit na krk. Velmi sa pritom branili, no uznajte, komu sa uz len chce ist do chomuta s niekym, koho vam vybrali rodicia. Ked sa lapenie podarilo, zozali obrovsky potlesk.
Najviac si to uzival Mekkeleho objektiv, ktory bol rozmaznavany zo vsetkych stran. Tlacili ho dopredu, aby mal co najlepsie zabery. Dostal sa na lepsie miesto, ako zaplateni fotografi a kameramani, ktorych tam bolo mimochodom neurekom.
Tak nech vam to holubkovia vydrzi a nech sa spolu cely zivot usmievate!

Jedna reakcia

  1. fotograf trnava 17. november, 2008 v 1:21 pm #

    Takuto svadbu by som aj ja chcel zazit. Do Indie sa urcite pozriem